Zákon o informáciách o životnom prostredí na legislatívnej rade

3. 12. 2003 - BRATISLAVA [ChangeNet]

O výslednú podobu zákona však museli mimovládne organizácie (MVO) s ministerstvom zviesť boj. Pôvodný návrh zákona totiž obsahoval rozsiahlu tretiu časť, ktorá výrazne oslabovala právo na informácie o životnom prostredí. Návrh sa hneď po jeho zverejnení stretol s prudkým odporom MVO, ministerstvo však ich požiadavky na úpravu zákona neprijalo a trvalo na navrhovanom znení. Zásadný nesúhlas s návrhom vyjadrili i viaceré ministerstvá a štátne orgány. Až na základe ich nesúhlasu sa MŽP rozhodlo kontroverznú tretiu časť zo zákona vypustiť.

Pôvodné znenie zákona až trojnásobne predlžovalo lehoty na vybavenie žiadosti o informácie. Ak by pracovník úradu žiadosť o informácie posúdil ako „zložitú", občan by sa mohol dočkať odpovede aj na 60 deň. Podľa návrhu zákona mali mať úrady takisto možnosť zamietnuť žiadosť o informácie, ak by posúdili, že žiadosť je „zjavne nerozumná". Výklad týchto ustanovení by však závisel výlučne od subjektívneho posúdenia jednotlivých pracovníkov úradov.

Zákon sa navyše mal týkať aj veľmi dôležitých informácií o povoľovaní stavieb - územnom a stavebnom konaní, územných plánoch, povoľovaní priemyselných prevádzok a veľkých investičných činností a výstavby. MVO i ministerstvá namietali, že je neprípustné obmedzovať právo na tieto dôležité informácie v situácii, keď kompetencie prechádzajú na samosprávy a neustále sa volá po ich väčšej transparentnosti.

Legislatívna rada vlády po prerokovaní návrhu zákona odporučila MŽP návrh dopracovať podľa jej pripomienok. Bez kontroverznej tretej časti zákona, ktorá bola vypustená, bude zákon predstavovať prínos a zvýšenie informovanosti verejnosti o stave životného prostredia.

Peter Wilfling