Lesy - privatizácia ziskov z ťažieb, socializácia povodňových strát

2. 8. 2004 - [ChangeNet / VLK]

Lesoochranárske zoskupenie VLK už niekoľko rokov upozorňuje zodpovedné orgány, že schopnosť krajiny zadržať extrémne zrážky sa vinou nevhodného lesného hospodárenia, zmeliorovanej poľnohospodárskej krajiny a vinou vybetónovaných potokov, rapídne znižuje. Dôkazom môžu byť aj súčasné povodňové udalosti z východného Slovenska, kde rozloženie povodňových škôd nezodpovedalo intenzite zrážok.

V dedinách pod Čergovským pohorím s relatívne zachovalými lesmi boli škody minimálne, pod Slanskými vrchmi, vyrúbanými holorubmi, boli škody podstatne väčšie (Kapušany, Podhradík, Sigord). Zisky úzkej vrstvy obyvateľov z ťažieb zo slovenských lesov a z narovnávania a betónovania potokov a potôčikov, sa tak na druhej strane vracajú celej spoločnosti v podobe hradenia povodňových škôd.

VLK preto vyzýva zodpovedné štátne orgány, aby prehodnotili existujúci lesný hospodársky plán pre Slánske vrchy a hlavne pripravovaný lesný hospodársky plán pre oblasť Čergovského pohoria, v ktorom je naplánovaný výrub takmer všetkých prirodzených porastov zadržiavajúcich zrážky v dôležitej oblasti povodia riečky Ľutinka. Zároveň VLK žiada poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby prehodnotili navrhovaný zákon o ochrane pred povodňami, ktorý vôbec nezohľadňuje akumulačné schopnosti krajiny a ako jediný variant je v ňom navrhovaná výstavba nádrží a iných stavieb. Posledné skúsenosti s preplnenými vodnými nádržami z východného Slovenska ukazujú, že to nie je najlepšia cesta na ochranu pred povodňami.

Extrémne zrážky neboli ani v minulosti na Slovensku výnimkou, ich dôsledky boli ale podstatne menšie (Príloha II). V druhej a tretej dekáde júla prichádza pomerne pravidelne meteorologická singularita, ktorú meteorológovia volajú piaty a šiesty európsky monzún. Pravdepodobnosť výskytu a množstva týchto zrážok má cyklický charakter súvisiaci s rôznymi prírodnými faktormi. Podľa tvrdenia Ing. Juraja Lukáča z LZ VLK od roku 2000 pravdepodobnosť a intenzita týchto zrážok klesá. Nové maximum dosiahnu rokoch 2007 – 2008 a hlavne okolo roku 2016. Napriek tomu povodňové škody stúpajú.

K povodniam v krajine sú totiž potrebné dve veci: zrážky a neschopnosť krajiny tieto zrážky zadržať. Lesoochranárske zoskupenie VLK neustále zdôrazňuje, že najúčinnejšia povodňová ochrana je zadržanie vody v lesnej a poľnohospodárskej krajine v miestach vzniku vodných tokov. Najviac povodňovej vody sa zadrží v kvalitnom (!) lese a pozdĺž veľkého množstva malých potôčikov, kde je šanca predĺžiť čas, počas ktorého voda krajinou preteká. Žiadna rieka, ani s dokonalými poldrami, nivami a priehradami, nedokáže absorbovať vodu, ktorá naprší súčasne na veľkú plochu krajiny.