Slovensko zaznamenalo rekordný počet žiadateľov o azyl

25. 3. 2004 - BRATISLAVA [ChangeNet / UNHCR]

Za prvé dva mesiace tohto roku požiadalo na Slovensku o azyl mimoriadne veľa žiadateľov. V januári a vo februári to bolo 1 729 osôb, kým vlani v tom istom období to bolo 828 žiadateľov. Rok 2003 bol pritom počtom 10 358 žiadateľov rekordný. Konštatuje to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na Slovensku.

V súvislosti s nárastom žiadateľov o azyl povedal hovorca UNHCR Zolo Mikeš, že tento trend potvrdzuje nedávne prognózy UNHCR, podľa ktorých hrozí Slovensku po vstupe do Európskej únie (EÚ) kolaps azylového systému. Záujem žiadateľov o získanie azylu v SR sa po našom vstupe do únie s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši.

Obavy podľa UNHCR vzbudzuje aj skutočnosť, že za prvé dva mesiace odišlo z táborov na Slovensku vyše 1850 migrantov do západných krajín. UNHCR pripomína, že od 15. januára funguje v krajinách únie systém Eurodac, do ktorého sa automaticky zapojí 1. mája aj Slovensko.

Systém elektronického evidovania odtlačkov prstov Eurodac a zavedenie Dublinskej konvencie II umožní krajinám EÚ vrátiť späť na Slovensko uchádzačov o azyl, čo pôvodne požiadali o azyl v SR. Zvýši sa obsadenosť utečeneckých táborov a nápor na administratívnych pracovníkov Migračného úradu Ministerstva vnútra (MÚ MV) SR, ktorí vybavujú žiadosti o azyl.

Podľa UNHCR má Slovensko len zlomok potrebného počtu miest v utečeneckých táboroch a nárastu žiadateľov o azyl nie sú prispôsobené ani počty odborníkov migračného úradu. Východiskom by bolo otvorenie ďalších táborov, zníženie byrokratických prieťahov, zvýšenie počtu úradníkov MÚ MV SR a väčšie zapojenie mimovládnych organizácií, tvrdí UNHCR.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov tiež upozorňuje, že za prvé dva mesiace tohto roku Slovensko neudelilo žiadnej osobe politický azyl a negatívne uzavrelo 173 žiadostí o azyl. "Ide o trend, ktorý nemá v Európe obdobu," upozorňuje UNHCR, podľa ktorého sa Slovensko nízkym počtom udelených azylov radí medzi štáty s najmenšou ochotou prijímať na svojom území ľudí prenasledovaných z politických, náboženských či rasových dôvodov.