Plány využívania európskych fondov idú proti cieľom EÚ v ochrane klímy

Návrhy nových členských štátov sú v protiklade s klimatickými cieľmi EÚ. V prípade Poľska by dokonca znamenali zvýšenie emisií oxidu uhličitého o 31 percent.

Európska komisia v týchto týždňoch rokuje s každým členským štátom o plánoch na využívanie eurofondov. Projektový koordinátor európskych Priateľov Zeme Martin Konečný hovorí: „Predložené návrhy plánov na roky 2007 až 2013 by priniesli obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Na druhej strane je venovaná len malá pozornosť podpore čistej a efektívnej energie a dopravy. Európska komisia musí predísť tomu, aby sme v mene energeticky náročného rozvoja stratili sedem rokov a miliardy eur.“

Z analýzy finančných plánov desiatich štátov strednej a východnej Európy nazvanej EU Cash in Climate Clash vyplýva, že Európska únia ide proti svojim prioritám v oblasti kohéznej politiky. Zo 177 miliárd eur, ktoré krajiny dostanú zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, má ísť do podpory obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti iba jedno percento.

V rámci dopravy je najvyššia suma vyčlenená na tú časť, ktorá prispieva k emisiám najviac: na cesty a diaľnice má ísť 53 % z finančných prostriedkov. Železnice dostanú 30% a verejná doprava iba 10 % z európskych fondov.

Slovensko má z tohto hľadiska najväčšie problémy v oblasti mestskej verejnej dopravy. Na Slovensku je pre oblasť dopravy plánovaných asi 3,2 mld. eur, z toho však je na mestskú verejnú dopravu určených len necelých 48 mil. eur. Nedostatočné investície do mestskej verejnej dopravy kritizovala na rokovaniach aj Európska komisia. Čo sa železníc týka, na investície do infraštruktúry vláda navrhla 1,25 mld. eur, ale iba 88 mil. eur má ísť na obnovu železničného vozového parku. Investície do podpory energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov majú z 11 mld. eur vyčlenených celkovo pre Slovensko dosiahnuť len 2,1 %.

Extrémnym príkladom je Poľsko, ktoré dostane z eurofondov v nasledujúcich siedmich rokoch takmer pätinu. Podľa údajov, ktoré Varšava Európskej komisii poskytla, by tieto financie prispeli k zvýšeniu produkcie tzv. skleníkových plynov až o 31 %.

„Ako môžeme brať vážne klimatické a energetické záväzky lídrov krajín EÚ z marca tohto roka, keď ich sama EÚ podkopáva verejnými prostriedkami,“ hovorí M. Konečný.

„Európska únia by mala míňať menej na cesty a viac na alternatívy k autám. Do železníc a verejnej dopravy sa v strednej a východnej Európe v minulosti investovalo príliš málo,“ dodáva koordinátorka CEE Bankwatch Network Magda Stoczkiewicz.