O transformácii detských domovov - časť druhá

11. 4. 2002 - BRATISLAVA [ChangeNet]

Nie všetky deti majú to šťastie vyrastať v rodine. Mnohé osamejú skôr, než sa stihnú udomácniť vo svete a rozhliadnuť sa po ňom, mnohé neskôr rodinu strácajú často preto, lebo rodičia sa nevedia, nechcú alebo nemôžu o dieťa starať. Niektorým deťom sa v priebehu času dostane možnosti prísť do prostredia náhradnej rodiny – k pestúnom, profesionálnym rodičom alebo adoptívnym rodičom, majú príležitosť žiť opäť v rodine.

„Nové smerovania, nové trendy v systéme výchovy. . .“

V uplynulom desaťročí vznikol v našej spoločnosti priestor pre zmenu postojov k deťom a k vnímaniu ich potrieb, pre novú filozofiu práce s deťmi a pre nové prístupy. Vzniklo viacero nových škôl, v ktorých učitelia hľadajú schodnejšiu cestu výchovy a vzdelávania detí. Ukázalo sa, že si viacerí odborníci uvedomujú potrebu splynutia vzdelávania s výchovou na pôde škôl. Začali vznikať alternatívne školy, v ktorých práve prepojenie výchovy a vzdelávania obohatilo a zefektívnilo prácu s deťmi.

O niečo neskôr a v menšom počte začali vznikať aj nové zariadenia – domovy, v ktorých filozofia dobrej výchovy v prirodzenejších podmienkach podporuje aj chuť detí vzdelávať sa a pracovať na vlastnej perspektíve. Jedno je zrejmé : pokiaľ sa donedávna nadraďovalo vzdelávanie nad výchovu, dnes sme si vedomí, že bez dobrej výchovy vzdelávanie samo neprináša žiadúci výsledok. Zisťujeme, že dobrá výchova je najdôležitejším predpokladom pozitívnej osobnej perspektívy dieťaťa.

Prirodzeným prostredím pre dobrú výchovu detí je dobrá rodina

Výchova je pôvodcom a nositeľom pozitívnych kvalít v živote človeka a má pre život každého z nás veľký význam. Všetci si nesieme z detstva životom pečať výchovy, ktorá sa nám dostala. Determinuje naše názory, postoje, naše rozhodovanie, či konanie. Aj z nej pochádzajú naše sklony, návyky, vkus a veľa ďalších typických čŕt. Prirodzeným prostredím pre dobrú výchovu detí je dobrá rodina. V jej prostredí, medzi blízkymi ľuďmi rastie dieťa do dospelosti, v rodine získava základnú istotu, ona mu poskytuje bezpečie, lásku a potrebnú starostlivosť. Dobrá rodina vyprevádza do života dobre pripravené dieťa, naďalej si vzájomne poskytujú oporu dobrých vzťahov pre radostné aj ťažké dni.

Doterajší spôsob výchovy je neúspešný

O ostatné deti (a tých je oveľa viac), sa miesto rodičov starajú zamestnanci sociálnych alebo školských inštitúcií – najčastejšie detských domovov a internátnych škôl. Prostredie týchto zariadení je umelo vytvorené, veľmi vzdialené prostrediu v rodine. Dieťa prichádza do formálneho kontaktu s mnohými ľuďmi, ale má málo možností nadviazať vzťahy, ktoré by plnohodnotne nahradili vzťahy s matkou, otcom, súrodencami a príbuznými, dlhodobo mu chýbajú blízki ľudia.

Organizácia života v takejto inštitúcii – spôsob stravovania, hygiena a veľa ďalších stránok – sa veľmi odlišujú od života v rodine. Spôsob výchovy, realizovaný v takejto klasickej inštitúcii, dáva malý priestor prirodzenosti a spontánnosti, získavaniu praktických zručností a sociálnych skúseností. Býva preorganizovaný a príliš „zaľudnený“, ale dieťa v ňom je často stratené, osamotené.

Dôsledky viacročného pôsobenia takýchto inštitucionálnych výchovných podmienok sú viditeľné v nepripravenosti dieťaťa pre praktický život v dospelosti, v nižšej úrovni sociálnych zručností, v zníženej motivácii dieťaťa a v sklonoch k pasivite voči osobnej perspektíve. Nižšia schopnosť „domovákov“ uspieť v praktickom živote je dôkazom o neúspešnosti doterajšej výchovy.

Podmienky blízke rodinnému prostrediu

Uvedomenie potreby zmeny výchovy a postojov spoločnosti k deťom, uvedomovanie si ľudských a výchovných potrieb detí a zodpovednosti za vytváranie podmienok pre ich naplnenie priniesol v poslednom období konkrétne úsilie zmeniť podmienky a spôsob výchovy v internátnych domovoch. Cieľom tohoto úsilia je umožniť deťom, doposiaľ vyrastajúcim v internátnych zariadeniach znovu sa vrátiť, ak je to možné, do vlastnej rodiny, alebo žiť v náhradnej rodine cestou adopcie, pestúnstva alebo profesionálneho rodičovstva. V prípadoch, keď nie je možné vrátiť, či umiestniť dieťa v náhradnej rodine, je cieľom nutnosť vytvoriť čo najprirodzenejšie podmienky pre život v domove, či internátnej škole, podmienky blízke rodinnému prostrediu – domácnosti.

Potreba zmeny

Hlavným zámerom je vytvoriť pre deti zázemie, ktoré umožňuje sociálnu a vzťahovú intimitu, priaznivo ovplyvňuje postoje, hodnoty a motiváciu detí, poskytuje dostatok rôznorodých podnetov pre rozvoj osobnosti dieťaťa poskytuje priestor pre získavanie praktických zručností a samostatnosť, ohraničuje priestory územia pre život spoločenstva. Pracovníci viacerých detských domovov a niektorých špeciálnych internátnych škôl si uvedomujú potrebu zmeny a viacerí už pred niekoľkými rokmi započali premenu podmienok pre výchovu detí a pokračujú v nej ďalej. Viacerí ďalší sa postupne pridávajú a s odbornou, materiálnou, finančnou a organizačnou podporou niektorých združení tretieho sektora a krajských úradov začínajú intenzívne pracovať.

Na ceste zmeny je pred nami všetkými veľa uvažovania, veľa rozhodovania a veľa práce, aby sme nezastali po pár krokoch, alebo počas cesty. Okrem bežných prekážok budeme prekonávať aj naše vlastné vnútorné prekážky, prameniace v našich zaužívaných stereotypoch, pohodlnosti, slabej chuti spolupracovať. Presvedčenie o užitočnosti a zmysle tejto cesty nám umožní, aby zmeny, na ktorých pracujeme, pomohli aj nám zmeniť sa pre záujem detí, ktoré máme zverené.

ÚSMEV -Kamila Brániková
autorka pracuje na Pedagogickej fakulte UK

DISKUSE - KOMENTÁŘE: