Priatelia Zeme-CEPA predstavili hodnotenie transparentnosti fondov EÚ
17. 1. 2011 - PRAHA [Econnect]
Účastníci seminára sa dozvedeli nielen o zisteniach a odporúčaniach správy, mali možnosť diskutovať aj o praktických problémoch verejných inštitúcií a o možných legislatívnych opatreniach pre transparentné riadenie fondov EÚ. Na obdobie rokov 2007 – 2013 bolo pre Slovensko určených zo štrukturálnych fondov
Európskej únie 11 miliárd eur. Mechanizmus rozhodovania o týchto prostriedkoch a možnosti jeho verejnej kontroly upravujú predpisy stanovené EÚ a na národnej úrovni hlavne zákon č. 528 / 2008 (zákon o EÚ fondoch) a nariadenie vlády č. 449/2007. Dnes prezentovaná správa je v poradí už tretím hodnotením dodržiavania týchto noriem a umožňuje teda sledovať pokrok v dodržiavaní pravidiel pre ochranu pred netransparentnosťou a konfliktom záujmov. V porovnaní s prvým hodnotením, ktoré vydali Priatelia Zeme-CEPA v roku 2006, sa zlepšilo najmä zverejňovanie informácií k výzvam na predkladanie projektov. V iných oblastiach ale pretrvávajú vážne problémy a napriek prijatým opatreniam existuje množstvo prípadov, ktoré poukazujú na systémové nedostatky v procesoch rozhodovania o fondoch a ich monitoringu.
Napriek zlepšeniu v oblasti vyhlasovania výziev je stále jednou z problémových oblastí zverejňovanie informácií. Verejnosť nemá dostatočný prístup napríklad k informáciám o prípadoch konfliktu záujmov a ich riešení či o kvalite práce hodnotiteľov a výberových komisií. O podporených projektoch sa občania na webe dozvedia len základné informácie, ako je názov projektu či výška finančného príspevku. O cieľoch, aktivitách či rozpočtových položkách projektov je problém získať informácie aj priamo z ministerstiev prostredníctvom žiadostí o informácie. „Cestu vidíme v zavedení povinnosti zverejňovať podrobné informácie k projektom na webe, napríklad vytvorením verejnej sekcie portálu ITMS,“ hovorí Miroslav Mojžiš, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre fondy EÚ a editor správy.
Priatelia Zeme-CEPA v správe upozorňujú aj na problematické postavenie prijímateľov financií z fondov. Nevyrovnané podmienky zmluvy medzi riadiacim orgánom a prijímateľom príspevku dostávajú prijímateľov do celkom podriadeného postavenia, čo ich môže až existenčne ohroziť. Na druhej strane, porušenia podmienok zmluvy zo strany štátu sú pomerne bežné a len veľmi ťažko postihnuteľné.
Podmienky sa takmer nezmenili ani v oblasti monitoringu fondov. V monitorovacích výboroch majú výraznú prevahu predstavitelia štátnych orgánov. “Jedným zo základných princípov kohéznej politiky EÚ je zapojenie mimovládnych organizácií a ďalších partnerov do monitorovacieho procesu. Prispieva to k zvyšovaniu transparentnosti a legitimity pri narábaní s verejným financiami, lepšej koordinácii a v konečnom dôsledku aj k lepšiemu využitiu týchto verejných fondov,“ zdôrazňuje Mojžiš. Zástupcovia mimovládnych organizácií sú u nás v monitorovacích výboroch zastúpení len minimálne. Členovia monitorovacích výboroch tiež nemajú zaručený dostatočný prístup k informáciám o projektoch.
Správa potvrdzuje, že vo väčšine oblasti sa protikorupčné pravidlá porušujú. Jedným z hlavných dôvodov je to, že pravidlá upravené v uznesení vlády č. 449/2007 sú právne nevynútiteľné a pre štátne orgány sú len odporúčaním. Priatelia Zeme-CEPA navrhujú rozšíriť právne záväzné a vynútiteľné pravidlá novelou zákona o EÚ fondoch. Pôsobnosť pravidiel je potrebné rozšíriť aj na programy, ktoré nespadajú pod Národný strategický referenčný rámec, napríklad programy cezhraničnej spolupráce či Program rozvoja vidieka. Pre tieto programy doteraz neexistujú záväzné pravidlá proti netransparentnosti a konfliktu záujmov, situácia je teda ešte problémovejšia. „Veríme, že snaha o zlepšenie kontrolných mechanizmov pomôže predchádzať konfliktom záujmov pri čerpaní fondov EÚ a bude prijatá ako konštruktívny príspevok k zlepšeniu spravovania verejných vecí dodáva Mojžiš.
Závery a odporúčania správy
A. Zistené problémy a nedostatky
Zo zistení vyplýva, že vo väčšine z piatich oblastí upravených uznesením vlády SR číslo 797/2004 (resp. 449/2007) sú problémy s dodržiavaním schválených opatrení. Ustanovenia zákona č. 528/2008 Z.z. sa dodržiavajú, otázna je však ich účinnosť v prevencii proti korupcii a netransparentnosti.
1. Zverejňovanie informácií
Najmenej problémové je zverejňovanie výziev. Žiadatelia väčšinou majú k dispozícii potrebné informácie a nedostatky nie sú veľmi závažné. Zverejňovanie informácií o schválených projektoch sa oproti roku 2008 nezmenilo. RO a CKO naďalej zverejňujú iba základné informácie (názov projektu, meno žiadateľa a schválená suma). Žiadosti o detailnejšie informácie o schválených projektoch sú často predmetom obštrukcií a nezmyselných odkladov. Problémom je aj roztrieštenosť zverejňovaných informácií, ktoré si záujemcovia musia prácne vyhľadávať na mnohých miestach, pričom štát má k dispozícii nástroje, ktoré môžu takéto vyhľadávanie zjednodušiť. Uplatňovanie pravidla zákazu konfliktu záujmov (zaujatosti) je možné len veľmi ťažko kontrolovať z dôvodu nedostatočného zverejnenia alebo úplnej absencie informácií.
2. Práva a ochranné prostriedky žiadateľov, zmluvné vzťahy
Problematické sú podmienky zmluvy medzi RO a KP, ktoré dostávajú prijímateľov do celkom podriadeného postavenia, čo im spôsobuje finančné problémy a v konečnom dôsledku ich ohrozuje aj existenčne. Je pravdepodobné, že táto nevyváženosť je dôvodom, prečo niekoľko desiatok prijímateľov zo súkromného sektoru odmietlo po schválení NFP zmluvu podpísať. Napriek tomu, že žiadatelia majú jeden opravný prostriedok proti rozhodnutiu o nepridelení NFP (žiadosť o preskúmanie rozhodnutia podľa §14 ods. 8 zákona č. 528/2008), stále jestvuje riziko zneužitia funkcie predovšetkým zo strany členov výberových komisií, prípadne ministra, ktorý má v niektorých OP právo meniť závery zo zasadnutia výberovej komisie. Osobitným problémom je nedostatočne vyvoditeľná zodpovednosť štátnych orgánov za pochybenie a kontrast postavenia žiadateľov a štátu pri vyvodzovaní dôsledkov. Príkladom môže byť verejné obstarávanie pri projektoch financovaných z fondov EÚ. Nesprávny postup verejného obstarávania u konečných prijímateľov môže mať za následok neuznanie výdavkov na projekt a teda zníženie príspevku, a to aj spätne. V tomto prípade je neprijateľná prax štátnych orgánov, ktoré najprv potvrdili správnosť postupu žiadateľa pri verejnom obstarávaní a neskôr ten istý postup označili za protiprávny. Takáto zmena stanoviska štátu môže mať pre prijímateľa katastrofálny finančný dosah. Na druhej strane v inom prípade porušenia pravidiel verejného obstarávania a zneužitia postavenia zo strany predstaviteľov MVRR, ktorý bol podrobne zdokumentovaný (tzv.
nástenkový tender) bol iba odvolaný minister bez ďalších sankcií pre zodpovedné osoby. Tieto dva prípady iba potvrdzujú kontrast v postavení konečného prijímateľa a štátu.
3. Príprava, predkladanie a hodnotenie projektov
Kritickým miestom hodnotiaceho procesu je kontrola formálnej správnosti žiadostí o NFP. Existuje tu priestor na zneužitie a vyskytli sa prípady, kedy k zneužitiu došlo. Toto zneužitie nie je podľa terajších pravidiel postihnuteľné, ani žiadatelia nemajú nástroje na svoju ochranu. Taktiež neexistuje možnosť pre žiadateľa opraviť chyby priamo v texte žiadosti o NFP, čo vytvára priestor pre zamietnutie žiadostí kvôli ľahko definovateľným a odstrániteľným chybám (napríklad preklepy a neúmyselné zámeny textu a údajov). V oblasti prípravy a predkladania žiadostí je situácia pomerne dobrá, výzvy však stále nie sú náležite vyhodnocované a monitorovacie výbory tak dostávajú o priebehu a výsledkoch výziev iba veľmi všeobecné informácie. Tieto informácie navyše nie sú väčšinou dostupné verejnosti. Za exces je možné považovať prípad MVRR SR, ktoré veľmi neštandardným spôsobom predĺžilo už uplynulý termín na predkladanie žiadostí v jednej z výziev, čím obišlo schválené pravidlá a postupy. Z toho prípadu by mali byť vyvodené dôsledky, aby sa takéto flagrantné porušenie pravidiel v budúcnosti neopakovalo. O procese hodnotenia žiadostí o NFP majú žiadatelia dostatočné informácie, problémom je však vyhodnocovanie kvality práce hodnotiteľov a možnosti ich postihu. Chýba verejná kontrola členov výberových komisií, rovnako aj sankcie v prípade porušenia pravidiel.
4. Monitoring
Situácia v monitoringu a partnerstve sa nezlepšila. Zástupcovia štátnych inštitúcií stále majú výraznú dominanciu v monitorovacích výboroch a členovia monitorovacích výborov nemajú zaručené práva na dostatočný prístup k informáciám súvisiacich s projektmi.
5. Programy nespadajúce pod NSRR
V programoch cezhraničnej spolupráce, v Programe rozvoja vidieka a v OP Rybné hospodárstvo neexistujú záväzné pravidlá proti netransparentnosti a konfliktu záujmov a tieto problémy sa prakticky nesledujú. Dôsledkom toho je netransparentnosť rozhodovania a nekoordinované a nedostatočné zverejňovanie informácií pre žiadateľov. V programoch cezhraničnej spolupráce napríklad neexistuje ekvivalent odborného hodnotenia a projekty schvaľujú členovia monitorovacieho výboru. Jediným vstupom pre hodnotenie sú pritom hodnotiace listy vypracované spoločným technickým sekretariátom, ktorý vo svojich kapacitách nemá odborných hodnotiteľov. Dochádza tak k arbitrárnym rozhodnutiam. V programoch nie je oddelená monitorovacia a riadiaca funkcia a monitorovací výbor zároveň schvaľuje žiadosti o NFP.
Členmi monitorovacieho výboru sú zástupcovia subjektov, ktoré sú taktiež v pozícii žiadateľa o NFP, sú teda v priamom konflikte záujmov.
Zavedenie záväzných opatrení proti netransparentnosti a konfliktu záujmov a sledovanie ich dodržiavania pri týchto programoch je preto nevyhnutné.
Zhrnutie
Na základe uvedených zistení môžeme povedať, že napriek prijatým opatreniam pri spravovaní štrukturálnych fondov stále jestvuje množstvo prípadov, ktoré poukazujú na systémové nedostatky v procesoch rozhodovania a monitoringu. Riziká zneužívania existujú predovšetkým v procese hodnotenia a výberu projektov. Kvôli chýbajúcim účinným kontrolným mechanizmom nie je možné posudzovať kvalitu hodnotenia jednotlivých žiadostí. Činnosť monitorovacích výborov je stále sťažená nedostatkom informácií o vyhodnotení výziev a nedostatočné je aj zverejňovanie informácií o schválených projektoch. Dodržiavanie pravidla zákazu konfliktu záujmov je nekontrolovateľné. Programy patriace mimo NSRR stále nie sú povinné dodržiavať ustanovenia uznesenia vlády SR č. 449/2007. Je zrejmé, že jedným z hlavných dôvodov týchto nedostatkov je právna nevynútiteľnosť uznesení vlády zo strany žiadateľov a verejnosti.
B. Návrhy riešení pre uvedené problémy a nedostatky
Na riešenie týchto problémov je potrebné predovšetkým:
• rozšíriť právne záväzné a vynútiteľné opatrenia proti netransparentnosti, zneužívaniu a konfliktu záujmov novelou zákona č. 528/2008 Z.z.,
• rozšíriť pôsobnosť opatrení proti netransparentnosti, zneužívaniu a konfliktu záujmov aj na programy cezhraničnej spolupráce, Program rozvoja vidieka, OP Rybné hospodárstvo aj na grantové programy Nórskeho a Švajčiarskeho finančného mechanizmu,
• kontrolovať dodržiavanie opatrení proti netransparentnosti, zneužívaniu a konfliktu záujmov štátnym orgánom stojacim mimo CKO a RO (napríklad Úrad vlády SR),
• zaviesť zverejňovanie podrobných informácií z hodnotenia a výberu žiadostí, monitoringu, šetrenia sťažností a podobne, napríklad formou vytvorenia verejnej sekcie ITMS,
• zlepšiť postavenie žiadateľov zmenou zmluvných podmienok, zavedením opravných prostriedkov a zmenou spôsobu oznamovania výsledkov hodnotenia,
• výrazne zmeniť pomer zastúpenia jednotlivých skupín subjektov v monitorovacích výboroch smerom k rovnosti.
Unavuje
vás tvorba www stránek v HTML? 
vytisknout