O sterilizácii rómskych žien
17. 2. 2003 - BRATISLAVA [Barbora Bukovská]
Presne trinásť rokov po tom, čo Charta 77 vydala dokument nazvaný „O sterilizacii romských žen“ (28.januára 1990) zverejnila naša organizácia, spolu s Centrom pre reprodukčné práva, správu Telo i duša, ktorá odhaľuje mimo iného početné prípady násilných a vynútených sterilizácií alebo podozrení na sterilizáciu rómskych žien. I napriek trinásťročnému rozdielu, oba dokumenty poukazujú na tú istú skutočnosť: sterilizácia rómskych žien je na Slovensku praktikovaná stále systematickejšie. Táto prax je stále odôvodňovaná rovnakou Sterilizačnou smernicou z roku 1972, ale i celou radou mýtov, nepochopení a praktík, ktoré sústavnú sterilizáciu rómskych žien povzbudzujú a kryjú. Od zverejnenia správy sa na Slovensku rozprúdila široká debata zo strany verejnosti, médií i vládnych predstaviteľov týkajúca sa našich zistení a ďalších súvisiacich otázok. Považujem preto za potrebné vyjasniť niektoré informácie a reagovať na obvinenia.
Tvrdenie: správa ohrozuje dobré meno Slovenska, je načasovaná tak, aby zabránila vstupu Slovenska do EU. Ide o konšpiráciu.
Dobré meno Slovenska nepoškodzuje naša správa, ale praktiky násilných a nedobrovoľných sterilizácií, ktoré sa na našom území už celé desaťročia beztrestne praktikujú. Našim cieľom nie je Slovensko poškodiť, ale naopak mu pomôcť, aby sa týchto protizákonných, neľudských a nedôstojných praktík konečne zbavilo a s celou záležitosťou sa náležito vysporiadalo. Ak je Slovensko právny a demokratický štát, ktorý chce byť súčasťou civilizovanej Európy, inštitúty právneho štátu musia teraz nastúpiť. Pevne verím, že vstup do EU, ktoré naša správa v žiadnom prípade neovplyvní, Slovensku pomôže zodpovedne sa postaviť i k danému problému.
Tvrdenie: podľa správy bolo na Slovensku od roku 1990 sterilizovaných 110 rómskych žien.
V správe sme zdokumentovali 110 prípadov, ktoré sme identifikovali pri návštevách 40 rómskych osád na východnom Slovensku, v Košickom a Prešovskom kraji. Na Slovensku je oficiálne uznaných vyše 600 rómskych osád. My sme teda z nich navštívili len zlomok a samozrejme v danej osade sme nehovorili s každou ženou, ktorá bola nedobrovoľne sterilizovaná. To, čo sme zistili, je len vrcholom ľadovca. Správa preto vyzýva slovenskú vládu, aby vyšetrila všetky obvinenia a sťažnosti na nedobrovoľnú sterilizáciu, stíhala zodpovedných zdravotníckych pracovníkov a poskytla opravné prostriedky a náhradu škody všetkým obetiam.
Tvrdenie: podľa nemocničných štatistík je každý rok sterilizovaných viac nerómskych žien než rómskych
Po zverejnení správy sa ako huby po daždi objavujú podrobné štatistiky o počte rómskych pôrodov, cisárskych rezov, sterilizácií či útekov z nemocníc. Počas nášho výskumu sme sa od každej navštívenej nemocnice snažili najrôznejšie štatistiky týkajúce sa danej problematiky získať a vyvodiť z nich zmysluplné závery. Dokonca sme sa o získanie podrobných štatistík pokúsili prostredníctvom inej mimovládnej organizácie. V každej nemocnici, i na Ministerstve zdravotníctva, nám bolo ale povedané rovnako: „žiadne štatistiky podľa etnicity neevidujeme, slovenská legislatíva vedenie takýchto štatistík zakazuje, ak by sme tak robili, porušovali by sme zákon“. Je nanajvýš podozrivé, že odrazu sú štatistiky dostupné a dá sa nimi veľa vysvetliť. Treba zároveň upozorniť, že náš výskum nebol koncipovaný ako výskum štatistický alebo sociologický, ale ide o ľudsko-právny dokument, ktorý popisuje porušovanie práv.
Tvrdenie: vo všetkých prípadoch Rómky so sterilizáciou súhlasili a takýto súhlas podpísali.
Áno, prevážna väčšina žien naozaj „súhlas“ podpísala. My však upozorňujeme na situácie, v ktorých tak urobili, na to, že ho podpísali až na operačnom stole, pod narkózou, v silných bolestiach, či až po samotnom zákroku alebo pri prepustení z nemocnice. Mnohé zo žien, ktoré podpísali, ani nevedeli, čo podpisujú, alebo si doklad z najrozličnejších dôvodov nemali možnosť či nevedeli prečítať alebo sa na základe tvrdení či nátlaku nemocničného personálu domnievali, že nemajú inú možnosť. Často krát súhlas so sterilizáciou podpísali ženy, ktoré nedosiahli veku 18-rokov a neboli vydaté, takže súhlas mali za nich mali podľa zákona podpísať ich zákonní zástupcovia. Samotný podpis na formulári a v pôrodopise neznamená, že žena k úkonu poskytla informovaný súhlas.
Tvrdenie: sterilizácie boli v každom prípade nevyhnutné, išlo o zdravotnú indikáciu, zachránilo im to život.
Tubálna ligácia, čiže podviazanie vaječníkov, nie je nikdy životu zachraňujúci úkon. V tlači sa síce objavili tvrdenia, že sterilizácia zachraňuje rómskym ženám život „v kontexte s ohľadom na mnohodetnosť rómskych rodín“. Takéto tvrdenia neobstoja a žiaden „kontext“ nemôže lekára ospravedlniť v tom, že porušuje právo ženy rozhodovať o svojom budúcom živote. Ak by i ďalšie tehotenstvo mohlo žene eventuálne život ohroziť, je na jej slobodnom zvážení, ako bude postupovať a či sa takémuto riziku vystaví alebo či bude používať nejakú formu antikoncepcie. Navyše, medzinárodná lekárska prax už dávno neuznáva tvrdenie, že žena môže mať len obmedzený počet cisárskych rezov. I u slovenských gynekológov sa názory na počet možných cisárskych rezov, po ktorých by sa mohlo doporučiť vyhnúť sa ďalšiemu otehotneniu (nie teda sterilizáciu), menili, niektorí tvrdili, že to môžu byť len dva, iní že tri. My sme zistili, že rómske ženy sú v prevážnej väčšine prípadov sterilizované po druhom cisárskom reze, ale je veľa prípadov, v ktorých to bolo i po prvom. Sterilizácia nie je jedinou možnou formou antikoncepcie. Je povinnosťou lekára oboznámiť ženu vyčerpávajúcim spôsobom a formou, ktorou by vysvetleniu plno porozumela, o danom zákroku a musí jej poskytnúť informácie o iných formách antikoncepcie. V správe ale dokumentujeme, že u rómskych žien to gynekológovia nerobia, a nemajú to problémy priznať.
Tvrdenie: správa je nedôveryhodná, pretože neuvádza plné mená žien, ženám boli kladené zavádzajúce otázky, ženy boli zmanipulované. V správe chýbajú dôkazy!
Metodológia použitá v správe je medzinárodne uznávaná tradičná metodológia používaná medzinárodnými ľudsko-právnymi organizáciami na celom svete na dokumentovanie porušení ľudských práv v príslušnej krajine. Výskum bol politicky nezávislý, objektívny a nestranný. Dôkazy sme zozbierali z rozličných a priamych zdrojov, vrátane obetí, lekárov, sestier, riaditeľov nemocníc, štátnych úradníkov, nerómskych žien na Slovensku a medzinárodných expertov v oblasti medicíny. S väčšinou obetí boli robené rozhovory samostatne jedným alebo dvomi členmi týmu a tlmočníčkou. Rozhovory boli robené pomocou série otvorených a nezavádzajúcich otázok. Hodnovernosť a spoľahlivosť rozhovorov bola overovaná. Lekár z medzinárodnej organizácie so sídlom v USA, Lekári pre svetové zdravie, bol členom výskumného tímu. Snažili sme sa zozbierať i písomné dôkazy, najmä zdravotné dokumentácie, a to v rozsahu, v ktorom nám v tom nebolo protiprávne znemožnené (mnohé nemocnice nám totiž protiprávne a za podpory Ministerstva zdravotníctva prístup k dokumentácii odmietali).
Mená žien, s ktorými sme hovorili, sme zmenili, buď na ich vlastnú žiadosť alebo preto, že sme boli presvedčené, že ich bezpečnosť a ďalší život by mohli byť zverejnením ich identity ohrozené. Je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť bezpečnosť tých rómskych žien, ich rodín a osád, ktoré poskytli rozhovor pre správu. Tak ako pri každom ľudsko-právnom výskume, zistenia nášho výskumu a obsah správy nie sú predmetom negociácie. Skutočné mená obetí sú dôverné a nebudú zverejnené.
Tvrdenie: rómske ženy sa o svoje deti nestarajú, plodia ich kvôli dávkam, sú nezodpovedné.
Takéto vysvetlenie nám podávali i samotní lekári, čím sa snažili svoje postupy akosi ospravedlniť. Ale to v žiadnom prípade nikoho neoprávňuje k tomu, aby akúkoľvek ženu bez jej súhlasu sterilizoval. Ľudské práva sú univerzálne a nezcudziteľné, čo znamená, že ich nemožno v žiadnom prípade a za žiadnych okolností obmedziť.
Tvrdenie: správe chýbajú dôkazy, lebo autorky ani postihnuté ženy nepodali ani jedno trestné oznámenie.
Trestné oznámenie nie je dôkaz. My sme trestné oznámenia nepodávali, pretože z minulosti vieme, že orgány v trestnom konaní nevyšetrili príslušné prípady vyčerpávajúcim spôsobom. Vždy im stačilo, že v zdravotnej dokumentácii našli podpis ženy a okolnosti, za ktorých bol súhlas udelený už neskúmali. Žiadame preto, aby táto problematika bola vyšetrená nezávislým orgánom, špeciálnom komisiou, ktorej šetrenie by bolo transparentné a nezávislé a v ktorej by boli členovia i predstavitelia občianskej spoločnosti, rómskych komunít a medzinárodní odborníci.
Tvrdenie: správa je nepravdivá, pretože na autorky bolo už podané trestné oznámenie
Oceňujeme skutočnosť, že vládni predstavitelia prejavili snahu určitým spôsobom reagovať. Trestné oznámenie na nás ale môže mať negatívny dopad na celé vyšetrovanie. Takéto trestné oznámenie môže odradiť obete, aby presadzovali svoje práva cestou trestného či občianskeho konania, alebo vyvolať v nich strach, že budú samy vystavené podobnému zaobchádzaniu. Slovenská vláda musí vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú poškodené cítiť bezpečne a bez obáv podajú trestné oznámenia či občiansko-právne žaloby.
A nakoniec: neustále počúvam z rôznych strán tvrdenia, prečo by to lekári robili? A prečo to robíte vy? Všetko to je umelo vyvolané na objednávku niekoho, aby ste Slovensko pošpinili. Treba preveriť, kto to platí a kto má na tom záujem.
Určité vysvetlenia nám poskytli samotní lekári, ktorí v rozhovoroch pre správu bezostyšne a otvorene prejavovali svoje rasistické názory na rómsku komunitu. Tieto názory sú naviac podporované stálymi ničím nepodloženými tvrdeniami o demografickej explózii rómskej menšiny. A čo sa týka obvinení voči nám, tieto názory až priveľmi pripomínajú rétoriku minulého režimu, keď na každú kritiku ohľadom stavu ľudských práv bolo reagované rovnako. Všetka kritika bola vymyslená imperialistickými špiónmi, ktorí chceli za každú cenu zdiskreditovať náš štát a boli na to platení zahraničnými konšpiračnými silami, a tým nám bránili budovať a rozvíjať socialistickú spoločnosť. Nuž, doba sa zmenila, ale ľudia a ich myslenie nie. Slovensku bude zrejme ešte dlho trvať, než sa takýchto predpojatých názorov zbaví. A ja tu môžem len znovu citovať spomínaný dokument Charty 77 z roku 1990, ktorý hovorí: „závažná je skrytá súvislosť medzi sterilizáciami rómskych žien a predpokladaným prírastkom rómskeho obyvateľstva. ... Nepodložené poplašné správy o demografickom vývoji povzbudzujú rasovú predpojatosť a pravdepodobne poukazujú na pravú snahu sterilizačných kampaní. Ich príčinou nie je starosť o zdravie obyvateľstva, ... ale zámer, aby sa v skupine obyvateľstva vymedzenej rasovým pôvodom nerodili deti. Je teda povinnosťou ... Slovákov, aby si uvedomili svoju zodpovednosť a donútili príslušné miesta, aby s touto trestuhodnou praxou skoncovali“.
Barbora Bukovská, Poradňa pre občianske a ľudské práva