Shell sa zaplatením odškodného vyhol súdu za zločiny proti ľudskosti

9. 6. 2009 - PRAHA [Econnect/Nesehnutí]

Nadnárodná spoločnosť Royal Dutch Shell, ktorá sa v týchto dňoch mala postaviť pred obvodný súd v New Yorku a čeliť tam obvineniam zo zločinov proti ľudskosti spáchaných pri ťažbe ropy v Nigérií, včera súhlasila s mimosúdnym vyrovnaním a vyplatením 15,5 milióna amerických dolárov kompenzácií žalujúcej strane.

Jedna z najväčších svetových firiem sa podľa žalobcov podieľala spolu s militaristickým režimom v Nigérií na brutálnom potlačovaní mierového hnutia ľudu Ogoni v devadesatych rokoch minulého storočia v delte rieky Niger, oblasti najviac postihnutej ťažbou ropy. Žalujúcu stranu tvorili samotné obete a ich príbuzní, podporovaní širokou škálou ľudsko-právnych hnutí, ktorí využili ústavu USA, umožňujúcu cudzincom obracať sa na americké súdy v prípadoch porušovania ľudských práv.

Spoločnosť Shell ťaží ropu v Nigérií už od roku 1958, v rámci spoločného podniku s nigérijskou vládou, pričom dnes už v krajine ovláda 60% jej ťažobných polí. A hoci je Nigéria šiesty najväčším exportérom ropy na svete, 70% jej obyvateľov žije z menej než jedného doláru denne. Ťažba tak tejto ľudnatej africkej krajine nepriniesla blaho a prosperitu, ale devastáciu prírodného prostredia a ohrozenie existencie obyvateľov postihnutých oblastí, zároveň s pošliapavaním ich ľudských práv.

Opakované havárie na ropovodoch spôsobili zamorenie pôdy a rieky Niger, pripraviac tak obyvateľov o jediný zdroj obživy – obrábanie polí a rybolov. Najznečistenejšou oblasťou v delte Nigeru je Ogoniland, obývaný kmeňom Ogoni, ktorého príslušníci sa začiatkom devadesatych rokov rozhodli príkoriam Shellu sa vzoprieť. V roku 1991 vzniklo MOSOP – Hnutie za prežitie ľudu Ogoni, prezidentom ktorého sa stal známy spisovateľ a ekologický aktivista Ken Saro-Wiwa. Cieľom MOSOPu bolo nenásilnými prostriedkami prinútiť firmu Shell k zastaveniu devastujúcej ťažby, vyplateniu podielu z vyťaženej ropy a odstráneniu či náhrade vzniklých ekologických škôd.

Ich protesty vzbudili značnú medzinárodnú pozornosť, preto bolo v záujme Shellu nutné ich umlčať. Firma je obviňovaná z toho, že požiadala nigérijskú vojenskú juntu o ozbrojené potlačenie týchto mierových protestov. Nigérijská junta si na oplátku mala od ropnej spoločnosti vyžiadať krytie časti výdajov na bezpečnostné opatrenia v Ogonilande. Ogonov sa snažila vojensky zastrašiť, došlo k mnohým útokom na mestá a dediny, celý región bol uzavretý zátarasami. Zavraždených bolo vyše tisíc ľudí, mnoho ich prišlo o svoje domovy, ďalší museli utiecť do susedných zemí.

V máji 1994 boli za dosiaľ nevyjasnených okolností zavraždení štyria umiernení predáci Ogoniov. Ken Saro-Wiwa, hoci bol v tej dobe už pod vojenským dozorom, bol obvinený z podnecovania k týmto vraždám a vzatý do väzby. Po mnohých mesiacoch pobytu vo väzení, kde bol mučený, bol spolu s ďalšími ôsmymi aktivistami odsúdený k trestu smrti. Súdny proces bol vykonštruovaný, dvaja zo svedkov obžaloby dokonca neskôr priznali, že boli firmou Shell a nigérijskou vládou podplatení, aby svedčili v neprospech obžalovaných. 10. novembra 1995 boli nakoniec aktivisti aj napriek medzinárodnému tlaku obesení.

K celosvetovým protestom proti firme Shell a počínaniu nigérijského režimu sa pripojila aj Česká republika. Deň pred vykonaním rozsudku vyzval vtedajší český prezident Václav Havel vodcu nigérijskej vojenskej junty generála Sana Abachu, aby sa zasadil o zrušenie trestu. Proti priebehu súdneho konania i poprave organizovali akcie (vyhlásenia, demonštrácie, blokády Shellu, happeningy) Amnesty International, Hnutí Duha i český PEN klub. Proti poprave deviatych disidentov protestovalo aj Ministerstvo zahraničia ČR, ktoré uviedlo, že sa ČR pripojí i k medzinárodnému zbrojnému a ropnému embargu, pokiaľ budú vyhlásené.

„Shell byl jedinou silou, která mohla ovlivnit tehdejší vývoj situace, neboť měl díky své ekonomické moci zásadní vliv na rozhodování vojenské junty a vojenského tribunálu,“ tvrdí Milan Štefanec z NESEHNUTÍ. Pri príležitosti piateho výročia justičnej vraždy usporiadalo NESEHNUTÍ filmovú projekciu o konaní firmy Shell v Nigérií a demonštráciu pred brnenským sídlom firmy. V náväznosti nato sa tiež uskutočnila diskusia a tlačová konferencia so zástupcami českej pobočky firmy Shell, kde boli títo vyzvaní, aby ich firma riešila katastrofálnu ekologickú situáciu v delte Nigeru spôsobenú ťažbou ropy touto firmou a k prijatiu zodpovednosti za smrť nigérijských aktivistov. Generálny riaditeľ českého Shellu Pavel Šenych súdny proces s ekoaktivistami vtedy komentoval so slovami: „Ti lidé byli odsouzeni za kriminální činy a to, co nazýváte popravou, bylo legitimní rozhodnutí legitimní vlády."

Negatívne skúsenosti so Shellom majú popri Nigérií však aj iných krajinách. V Juhoafrickej republike stojí v meste Durban, priamo v husto osídlenej chudobnej černošskej štvrti, obrovská rafinéria spoločnosti Shell a British Petroleum, postavená v roku 1963, v dobe vrcholiaceho apartheidu a ropného embarga OSN. Na zastaraných potrubiach dochádza často k poruchám a do osídlených oblastí unikajú ropné produkty, spôsobujúc tak nenapraviteľné škody na zdraví obyvateľstva. Nevraviac o zdravotných následkoch znečisťovania ovzdušia produkciou emisií oxidu siričitého.

Na ruskom ostrove Sachalin zas stavba megalomanského komplexu na ťažbu a spracovávanie ropy a zemného plynu (Sachalin II) ohrozuje miestny rybolov, ktorý tvorí podstatný zdroj príjmu miestneho obyvateľstva. V ohrození sú aj vodné vtáky vo vnútrozemí ostrova, cez hniezdiská ktorých majú viesť potrubia. Obavy miestneho obyvateľstva z ekologických, zdravotných a sociálnych následkov nezodpovednej ťažby spoločnosť ignoruje a nie je schopná garantovať jej nezávadnosť.
Podobne sa Shell chová aj Sao Paule v Brazílii, v kraji Mayo v Írsku, v Pandacane na Filipínach, v Port Arhure v Texase a na pobreží Lusiany v USA, vyplýva to zo štúdie, ktorej český preklad zverejnila organizácia Děti Země.

Celých 14 rokov sa žalujúca strana snažila právnymi prostriedkami prinútiť spoločnosť Royal Dutch Shell a jej dcérsku pobočku Shell Petroleum Development Company of Nigeria, zodpovedať sa za svoje činy v Nigérií. Napokon na 27.mája tohto roku bol naplánovaný začiatok procesu (Wiwa verzus Shell) na oblastnom súde v New Yorku, ktorý bol však potom súdom niekoľko krát bez udania dôvodu odročený na neskôr, bez toho, aby proces vôbec začal. Spoločnosť Shell sa však napokon vyhla súdnemu procesu prísľubom vyplatenia 15,5 milióna dolárov kompenzácií, z ktorých 5 milionov sa použije na vznik nadácie na podporu miestnych komunít v Ogonilande, zvyšok dostanú žalobcovia, ktorí sami sú obeťami násilností v delte Nigeru. Ekologické a ľudskoprávne organizácie v súvislosti s tým dúfajú, že vďaka danému precedensu budú nadnárodné spoločnosti ľahšie volané k zodpovednosti za svoje činy spáchané kdekoľvek na svete.

„Shell sa však zaplatením odpustku nezbaví zodpovednosti za devastáciu životného prostredia a zničenia stoviek životov obyvateľov delty rieky Niger. Z jeho strany by teraz mali nasledovať účinné kroky eliminujúce negatívne následky ťažby ropy v oblasti,“ dodáva na záver Peter Tkáč z NESEHNUTÍ.

-red-

DISKUSE - KOMENTÁŘE: