Pouze text - only text Econnect Zpravodajství Informační servis pro NNO
- Kalendář akcí | Práce v NNO | Katalog odkazů | Občan TOPlist
- -
Pouze text - only text
logo Econnectu Zpravodajství
pro registrované uživatele pro novináře pouze text English
-
- - - - - - - - -
- -
-
Zpravodajství ze VŠECH oblastí Životní prostředí Lidská práva Sociální oblast Gender Regionální rozvoj Kultura Občanský sektor Internet
- -
Zpravodajství - životní prostředí
zpravodajstvi.ecn.cz > zpravodajství > zprávy
-
-

 zprávy

 komentáře

 tiskové zprávy

 témata

 multimedia

Internetové firmy v Číne - spolupráca a spoluvina

14. 8. 2006 - PRAHA [Changenet]

-foto-
-foto-
V uplynulých rokoch urobila Čína veľké pokroky v oblasti ekonomického rozvoja a modernizácie, obzvlášť v mestských oblastiach. Vďaka stúpajúcemu záujmu firiem o obrovský trhový potenciál a lacnú pracovnú silu priťahuje dnes Čína viac zahraničných investícií než akákoľvek iná krajina na svete. Napriek predpokladom, že ekonomický rozvoj nevyhnutne povedie aj k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu, situácia sa v skutočnosti zhoršuje.

Čínsky právny systém vážne zaostáva za ekonomickým rozvojom. Súdnictvo, pilier každej spoločnosti rešpektujúcej ľudské práva, je na nízkej úrovni a pod politickou kontrolou čínskej komunistickej strany. Čína vedie v počte súdne nariadených popráv, mučenie je bežnou záležitosťou a národným problémom sa stalo aj zaberanie pôdy chudobných mocnými. Zoznam vážnych ľudskoprávnych problémov by mohol pokračovať. Výsledkom je ohromný spoločenský nepokoj, o čom svedčia desiatky tisíc pouličných protestov ročne.

Od nástupu prezidenta Hu Jintao v roku 2004 sa dovtedajší trend k väčšej slobode prejavu - základnému právu, od ktorého závisia mnohé iné práva - obrátil. Množstvo kritických (a populárnych) médií, ktoré upozorňovali na korupciu alebo kritizovali vládnu politiku, bolo zrušených. Veľa novinárov sa dostalo do väzenia.

Kým v minulom desaťročí sa internet vyvíjal v ére nevídaného prístupu k informáciám a otvorenej diskusie, a nesúhlasu, od nástupu prezidenta Hu podnikli úrady sériu tvrdých opatrení na dohľad a potláčanie politických a náboženských prejavov na Internete, vrátane posielania kritikov a blogerov do väzenia za ich pokojné politické vyjadrenia.

V skutočnosti je čínsky systém cenzúry a dohľadu nad Internetom najrozvinutejší na svete. Popri desiatkach tisíc ľudí, ktorých zamestnáva čínska vláda a bezpečnostné orgány na vykonávanie politickej cenzúry, je tento systém podporovaný rozsiahlou spoluprácou zo strany firiem a súkromného sektora, vrátane svetových technologických a internetových firiem. Číne presunula úlohu cenzora z vládnych úradov na súkromné firmy. Niektoré firmy cenzurujú svoje materiály nielen na pokyn a tlak zo strany čínskych úradov, ale samé aktívne vykonávajú autocenzúru a využívajú svoje technológie na cenzurovanie materiálov, o ktorých predpokladajú, že ich čínska vláda chce cenzurovať.

Štyri americké spoločnosti, Yahoo!, Microsoft, Google a Cisco stáli 15. februára 2006 pred americkým kongresom, aby vysvetlili svoje aktivity v Číne. Nasledujúci deň poslanec Chris Smith predložil návrh zákona o globálnej online slobode (Global Online Freedom Act of 2006), ktorý by v prípade schválenia postavil mimo zákon vyhľadávanie údajov s identifikáciou užívateľa realizované akoukoľvek americkou firmou v Číne alebo v inej krajne obmedzujúcej internet a vyžadoval od firiem sprístupňovanie informácií o požiadavkách vlád na cenzúru politických alebo náboženských informácií. V júli schválil Európsky parlament rezolúciu, ktorá víta Global Onlin Freedom Act a žiada Radu ministrov EÚ prijať spoločné vyhlásenie potvrdzujúce ich záväzok chrániť práva užívateľov internetu a celosvetovo podporovať slobodu prejavu na internete.

Akademické a mimovládne organizácie tiež v spolupráci s firmami pripravujú návrh dobrovoľného kódexu pre internetové a telekomunikačné firmy, ktoré ich zaviažu dodržiavať a chrániť právo na slobodu prejavu v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi normami.

V tejto správe dokumentujeme rôzne spôsoby, ktorými firmy ako Yahoo!!, Microsoft, Google a Skype pomáhajú čínskej vláde a posilňujú systém svojvoľnej a netransparentnej cenzúry. Správa dokumentuje spôsoby, ktorými tieto spoločnosti aktívne, otvorene a s plným vedomím kolaborujú s čínskym systémom internetovej cenzúry.

Yahoo!

Spoločnosť Yahoo! odovzdala čínskym úradom užívateľské informácie o štyroch kritikoch režimu, v dôsledku čoho boli postavení pred súd a odsúdení. Čínsky vyhľadávač Yahoo! je silne cenzurovaný. Na základe skúmania služieb Yahoo! a spätnej väzby od čínskych užívateľov internetu Human Rights Watch zistil, že Yahoo! cenzuruje svoj čínsky vyhľadávač na veľmi podobnej úrovni ako miestne čínske internetové firmy (napr. najväčší čínsky vyhľadávač Baidu), a podstatne viac ako MSN a Google. Zrejme v reakcii na kritiku nedostatočnej transparentnosti Yahoo! Čína pridal koncom júla 2006 na spodnú časť stránky upozornenie, že niektoré výsledky vyhľadávania nemusia byť zobrazené "v súlade s relevantnými zákonmi a normami".

Microsoft

V júni 2006, mesiac po tom, ako MSN Čína spustil svoj internetový portál, sa Microsoft stal terčom kritiky médií a bloggerov po celom svete za cenzurovanie slov ako "demokracia" a "sloboda" v titulkoch čínskych blogov, ktoré zaviedol na žiadosť čínskej vlády. Microsoft sa v uplynulých mesiacoch snažil revidovať svoje postupy a minimalizovať cenzúru čínskych bloggerov. Miera zníženia cenzúry je však nejasná. Pripravovaný čínsky vyhľadávač MSN, momentálne v "beta" verzii, nezobrazuje niektoré stránky a cenzuruje niektoré čínske slová. V niektorých, nie však vo všetkých, prípadoch informuje užívateľov, že výsledky boli cenzurované. Tento vyhľadávač, aj keď stále vo vývoji, poskytuje užívateľom viac informácií o politicky citlivých témach ako Yahoo! alebo Baidu.

Google

V januári 2006 Google spustil svoj cenzurovaný vyhľadávač google.cn. Vyhľadávač upozorňuje užívateľov na to, že boli výsledky cenzurované, neposkytuje však žiadne ďalšie detaily. Spoločnosť oznámila, že v Číne nebude poskytovať emailové služby a blogy, aby sa tak vyhla tlaku na spoluprácu s čínskou políciou pri odovzdávaní údajov o užívateľoch ako sa stalo v prípade Yahoo! a tiež aby sa vyhla nutnosti priamo cenzurovať obsah vytvorený užívateľmi, ako sa stalo v prípade MSN Spaces.

Google ospravedlňuje svoj cenzurovaný vyhľadávač s tým, že užívatelia môžu využiť google.com, kde výsledky cenzurované nie sú. Avšak čínski užívatelia internetu informovali, že čínsky poskytovatelia internetu rozsiahlo blokujú prístup na stránky google.com. Testy Human Rights Watch ukazujú, že cenzurovaný google.cn, aj keď neposkytuje prístup ku všetkým informáciám na internete, stále poskytuje čínskym užívateľom internetu prístup k podstatne väčšiemu rozsahu informácií o citlivých politických a náboženských témach než jeho čínski konkurenti.

Skype

Spoločnosť Skype, ktorá poskytuje užívateľom internetu po celom svete možnosť hlasovej a video a textovej komunikácie (tzv. chat) má čínsku verziu, ktorú vyvíja a distribuuje čínska firma TOM Online. Vedenie Skype verejne priznalo, že TOM-Skype software cenzuruje citlivé slová v "chatoch" a ospravedlňuje to dodržiavaním miestnych zvyklostí a čínskych zákonov. Skype však neinformuje čínskych užívateľov o týchto detailoch svojej cenzúry a neinformuje ich ani, že software obsahuje nástroje na cenzurovanie.

Yahoo!, Microsoft a Google nezverejnili zoznam stránok a slov, ktoré cenzurujú a neupresnili, ktoré čínske zákony porušujú stránky či slová cenzurované čínskymi vyhľadávačmi či službami. Je preto nemožné overiť tvrdenie týchto firiem, že len dodržiavajú čínske zákony. Skype nevyjasnil, aké zákony by TOM-Skype porušil, ak by necenzuroval konverzáciu užívateľov.

Tieto spoločnosti spolupracujú a sú spoluviníkmi cenzurovania politických a náboženských informácií a monitorovania pokojných prejavov čínskymi úradmi. Všetky prijali niektoré z požiadaviek čínskej vlády bez náznaku akejkoľvek snahy o ich spochybnenie. V žiadnom prípade nejde o jediné nadnárodné spoločnosti, ktoré v súčasnosti pomáhajú čínskej vláde cenzurovať a odpočúvať. Sú však najprominentnejšími príkladmi, ktorých príspevok k čínskemu systému cenzúry je najlepšie zdokumentovaný a verejne viditeľný.

V reakcii na kritiku tieto spoločnosti trvajú na tom, že aj napriek obmedzeniam, v ktorých fungujú, pomáhajú zlepšiť prístup čínskych obyvateľov k internetu, sprístupniť viac informácií a poskytnúť lepšie prostriedky na sebavyjadrenie. Tieto firmy rozhodne môžu pozitívne prispieť k slobode prejavu v Číne a to Human Rights Watch podporuje. Veríme však, že tak môžu urobiť, len ak pritom dodržiavajú vysoké etické štandardy, ktoré sú minimálne v súlade s medzinárodnými zákonmi a normami. Dôkazné bremeno, či je ich dopad pozitívny v porovnaní s ich domácimi konkurentmi, by mali niesť firmy samotné. Nemali by nechávať na verejnosť, aby hádala, či odhaľovala etické štandardy týchto firiem na vlastných skúsenostiach - a v niektorých prípadoch za to išla do väzenia.

Firmy tiež argumentujú, že nemajú inú možnosť, ako sa podriadiť čínskym zákonom a obmedzeniam, ak chcú operovať na čínskom trhu. Human Rights Watch neverí, že voľba pre tieto spoločnosti stojí medzi pokračovaním v súčasných praktikách alebo odchode z Číny. Veríme, že firmy môžu a mali by robiť etické rozhodnutia ohľadom konkrétnych produktov a služieb, ktoré budú poskytovať ľuďom v Číne bez toho, aby hrali aktívnu úlohu v cenzúre alebo kolaborácii pri represiách. Niektoré spoločnosti povedali, že prijali prísnejšie pravidlá pri rozhodovaní o tom, čo cenzurovať alebo či vykonať požiadavky vlády. Žiadna z nich však nepovedala, že takéto požiadavky odmietne alebo sa im bude aktívne brániť. Z tohoto dôvodu veríme, že zákon podporený dobrovoľným etickým kódexom by firmám pomohol dodržiavať zmysluplné štandardy v oblasti ľudských práv a podstatne sťažil odvetné opatrenia čínskej vlády voči jednotlivým firmám, keďže by všetky boli zaviazané dodržiavať rovnaké pravidlá.

Akákoľvek regulácia by mala byť sprevádzaná cieľavedomou snahou firiem, ich asociácií, predstavieteľov vlády a medzinárodných obchodných organizácií lobovať proti zákonom, reguláciám a nátlaku vlády - v Číne aj inde - ktoré nútia firmy k cenzúre. Vnucovaním tejto role firmám vytvára čínska vláda nejasné a nerovné prostredie, v ktorom firmy nesúťažia podľa ich obchodných kvalít, ale podľa miery spolupráce s cenzorským režimom, ktorý obmedzuje medzinárodne garantované práva.

Veríme, že legislatíva doplnená konštruktívnym lobingom za zmenu obmedzení je dlhodobým komerčným záujmom týchto firiem. Ponukou obmedzených služieb firmy nesúťažia so svojimi produktmi, ale prijímajú najnižší spoločný menovateľ určený čínskou vládou. Ak firmy neurobia hrubú etickú čiaru alebo ak nebude pre ne napísaná, bude pre ne veľmi ťažké vyhnúť sa súčasnému "preteku ku dnu", keď firmy čoraz viac podliehajú tlaku na zvyšovanie cenzúry a podriaďovanie sa požiadavkám vlády na poskytovanie informácií o užívateľoch.

Napokon, žiadna z firiem diskutovaných v tejto správe nemá dlhodobú technickú výhodu oproti ich čínskym konkurentom. V dlhodobom meradle bude oddanosť užívateľov závisieť od dôvery. Pri skúmaní reakcií čínskych užívatateľov na rôzne rozhodnutia nadnárodných internetových firiem sme zistili, že dôveryhodnosť a transparentnosť sú pre čínskych užívateľov dôležité. Spôsob, akým internetová spoločnosť zaobchádza so svojimi užívateľmi v jednej krajine, môže ovplyvniť globálny image firmy. Užívatelia sa môžu oprávnene pýtať: "Ak firma prispieva k uväzňovaniu vládnych kritikov v Číne, nie je pravdepodobné, že bude robiť to isté aj inde?"

S rastom čínskych odvetví internetu a bezdrátovej komunikácia bude stále viac medzinárodných firiem vystavených tlakom zo strany čínskej vlády, aby dodávali zariadenia využívané na cenzúru a odpočúvanie, odovzdávali informácie o užívateľoch a aktívne cenzurovali obsah vytvorený užívateľmi. Treba tiež poznamenať, že mnohé vlády po celom svete sledujú, akým spôsobom firmy prispôsobujú svoje obchodné praktiky požiadavkám čínskej vlády. Ak Google, Yahoo!, Microsfot a ostatné firmy aktívne spolupracujú na politickej cenzúre v Číne, bude pre ne zložité odmietnuť podobné požiadavky od iných vlád, ktoré sa snažia kontrolovať svojich občanov.

Human Rights Watch verí, že internetové firmy môžu (a mali) by nakresliť podstatne jasnejšiu čiaru medzi etickými a neetickými obchodnými postupmi a mali by prehodnotiť svoje obchodné praktiky v Číne a všetkých ďalších krajinách, kde nezodpovedná vláda svojvoľným a netransparentným spôsobom cenzuruje internet. Ak to nevedia urobiť, občania po celom svete by mali využiť svoj vplyv spotrebiteľov, investorov a voličov, aby žiadali internetové a technologické firmy o rešpektovanie a dodržiavanie základných, univerzálnych ľudských práv svojich užívateľov.


DISKUSE - KOMENTÁŘE:


KORMIDLO - katalog odkazů občanské společnosti

www.kormidlo.cz * Lidská práva * Sociální rozvoj a pomoc * Životní prostředí * Globalizace a udržitelný rozvoj * Kultura * Lidé a společnost * Neziskový sektor
www.kormidlo.cz

Služby Econnectu

ToolkitUnavuje vás tvorba www stránek v HTML?
Nemá váš webmaster čas na jejich aktualizaci?
S publikačním systémem TOOLKIT to zvládnete SNADNO, RYCHLE A SAMI:
VYZKOUŠEJTE ZDARMA!
vytisknoutvytisknout
Logo Econnectu Easy CONNECTion - snadné spojení mezi lidmi, kteří mění svět
Webhosting, webdesign a publikační systém Toolkit - Econnect
Econnect,o.s.; Českomalínská 23; 160 00 Praha 6; tel: 224 311 780; econnect@ecn.cz