Ľudia proti rasizmu hodnotili postoje strán k problematike rasizmu
18. 9. 2002 - BRATISLAVA [Ľudia proti rasizmu]
Otázky sa snažili odhaliť pripravenosť politických subjektov riešiť jednotlivé problémové okruhy v nadchádzajúcom volebnom období.
S odpoveďami sa do projektu zapojilo 12 politických strán, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu. Odmietavý postoj zaujalo Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana, čo organizátori ankety považujú za postoj týchto politických strán a hodnotia ho negatívne.
Odpovede strán hodnotila komisia zložená z odborníkov v oblasti menšín a ľudských práv. Kej členmi boli Šarlota Pufflerová z Nadácie Občan a demokracia,
Peter Salner, prezident Židovskej náboženskej obce, Valentína Petrus z nadácie InfoRoma, Patrik Augman zo Združenia afro-slovenských rodín ZEBRA,
Marianna Šípošová, aktivista Iniciatívy Inakosť a koordinátorka OZ Altera, Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov na Slovensku, Ingrid Antalová, riaditeľka Nadácie Milana Šimečku a Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky.
Hodnotiaca škála sa pohybovala od -3 bodov, čo predstavuje rasistickú, nič neriešiacu, prípadne problém zhoršujúcu odpoveď až po +3 body, čo je podľa komisie konštruktívna a prínosná odpoveď, ktorá svedčí o znalosti danej problematiky.
Z vyhodnotenia odpovedí jednotlivých strán vyplýva, že najpripravenejšími politickými stranami v otázke riešenia problému rasizmu, xenofóbie, pravicového extrémizmu a ľudských práv menšín je Sociálno-demokratická alternatíva a Strana maďarskej koalície. Nasledujú Občianska konzervatívna strana, Slovenská demokratická ľavica a Demokratická strana. Dostatočnú znalosť problematiky prejavila i Aliancia nového občana. K pozitívne, alebo neutrálne sa správajúcim stranám možno priradiť SDKÚ a HZD, ale i SMER.
Prekvapujúcim bolo popieranie faktu výskytu rasizmu na Slovensku, ku ktorému sa uchýlila Strana občianskeho porozumenia. Odpovede niektorých strán sú preplnené frázami, či politickou diplomaciou, za ktorou sa pravdepodobne skrýva dobrý úmysel, no absentujú konkrétne riešenia. Vo viacerých odpovediach sa k takémuto postupu uchýlila SDKÚ, v niektorých aj ostatné strany, najmä ak sa chceli priamej odpovedi vyhnúť - napr. KDH, SMER, či HZD.
Až fatálnou neznalosťou problematiky prekvapila SOP, ktorej niektoré odpovede možno označiť za arogantné. Podobne i Pravá SNS, a to najmä v oblasti riešenia problematiky rómskej menšiny a segregovaných rómskych osád.
Zvláštnu kapitolu tvorí postoj politických subjektov k homosexuálnej komunite na Slovensku, kde až na výnimky, akými sú SMK, SDA a SDĽ strany prejavili až zarážajúcu intoleranciu k tejto diskriminovanej menšine. Opäť sú to SOP a Pravá SNS, ktorých odpovede svedčia o zarážajúcej neznalosti problematiky.