Klíma rokovania v Bonne nepriniesli žiadny pokrok

12. 6. 2009 -, Econnect

Od 1. do 12. júna prebiehajú v nemeckom Bonne rokovania predstaviteľov štátov z celého sveta. Počas 12 dní mali predstavitelia štátov možnosť posunúť ochranu našej klímy vpred na 13 stretnutí UNFCCC (United Nations Framework Convention on Climate Change) a pridružených orgánov - SBSTA (Pridružený orgán pre vedecké a technologické rady) a SBI (Pridružený orgán pre implementáciu), šieste stretnutie Ad-hoc pracovnej skupiny pre dlhodobé kooperatívne akcie (AWG-LCA) a 8 stretnutie Ad hoc pracovnej skupiny pre ďalšie záväzky strán v rámci Kjótskeho protokolu po roku 2012 (post Kjóto) (AWG-KP).

Rozvinuté krajiny však jasne ukázali, že svet ktorý bude v priemere o 3°C teplejší je pre ne komfortný. Tento týždeň ukázali svoju neschopnosť v Bruseli európski ministri financií, keď neschválili potrebnú škálu financovania rozvojových krajín smerujúcu k ich transformácii na nízko-uhlíkovú ekonomiku a na ich prispôsobenie sa nevyhnutným dôsledkom súčasnej zmeny klímy. Po desiatich stratených rokoch to vyzerá, že americká Snemovňa reprezentantov zavedie emisný limit, ktorý by podľa niektorých analýz znamenať zníženie emisií iba o 1% pod úrovňou v roku 1990 do roku 2020.

Na konci rokovaní oznámilo Japonsko cieľ znížiť emisie CO2 iba o 8% oproti roku 1990. Pripomíname, že záväzný cieľ Japonska do roku 2012 bol podľa Kjóta 6% menej emisií než v roku 1990. Vyzerá to teda tak, že Japonsko je pripravené odkúpiť všetok horúci vzduch, ktorý bude na trhu k dispozícii. Ukrajina bude pri týchto plánoch rada asistovať. Nemá zmysel si sťažovať a Brazíliu, ktorá sa na rokovaniach objavila príliš neskoro. Vyjednávači Brazílie mali asi pod tlakom 14 000 telefonátov od medzinárodných a miestnych aktivistov veľa práce vetovať body návrhu zákona, ktorý by zrušil ochranu dažďových pralesov na 30 rokov.

Späť do Bonnu. Teraz, keď je všetko na stole, je jasne vidieť nedostatočný pokrok rokovaní v Bonne. Zastrešujúce skupiny, najmä Japonsko a Kanada, sú hluché k vede a najzraniteľnejším krajinám, ktoré od nich požadujú silné znižovanie emisií a to v skorej dobe. Ciele pre tieto bonnské rokovania boli jasne stanovené a pripravené na oficiálne schválenie. Ak sa tak nestane, umierajú vyhliadky na budovanie dôvery, ktorá ma viesť k schváleniu post-Kjóto protokolu, ktorý musí byť výrazne silnejší a efektívnejší než Kjóto protokol. Viaceré zúčastnené strany sa zamerali na to čo môže mať úspech namiesto schválenia potrebných dlhodobých cieľov. Ruská federácia, Švajčiarsko, Nový Zéland, Bielorusko a Ukrajina, všetky odmietli dokonca prvotný cieľ položený na stôl. Takáto taktika nebude nikdy úspešná smerom k pozitívnym rokovaniam v Kodani. Slovensko na rokovaniach prakticky nebolo vidno (možno našťastie).

“Je tu skupina krajín, ktorá jednoznačne nemá žiadny úmysel chrániť našu planétu pred nebezpečnými klimatickými zmenami. Spojené štáty americké, Austrália, Japonsko, Nový Zéland alebo Kanada sa správajú ako keby sme tu nemali žiadnu klimatickú krízu. Presadzujú svoje krátkozraké politické záujmy namiesto podpory riešenia globálnej klimatickej krízy.“, uviedol Mgr. Pavol Široký, koordinátor Slovenskej klimatickej koalície (o.z. ZA MATKU ZEM).

“Pokiaľ chceme aby sa globálna priemerná teplota Zeme nezvýšila o 2°C, tieto krajiny musia znížiť svoje emisie CO2 o 40% do roku 2020 a takmer úplne eliminovať emisie skleníkových plynov do roku 2050. Inak budú zmeny na našej planéte nezvratné!” dodal Pavol Široký. Hlavy štátov, ktoré sa zúčastnia nasledujúceho G8 samitu musia na seba zobrať personálnu zodpovednosť a otočiť rozhovory správnym smerom. Na decembrovom klimatickom samite v Kodani musia odvrátiť klimatickú katastrofu a garantovať silnú klimatickú dohodu, ktorú svet potrebuje.

DISKUSE - KOMENTÁŘE: