Environmentálne MVO odmietajú ďalšiu ťažbu dreva v TANAPe

18. 9. 2006 -, Changenet

-foto-

Napriek tomuto odporúčaniu je už vyťažených 92 % drevnej hmoty. Z odborného hľadiska je teda nemysliteľné aby sa v bezzásahových zónach ťažilo. Ťažba zvyšných 8% dreva teda nie je kompromis, ale je to ústup pred hrubým tlakom lesníkov zo Štátnych lesov TANAP, ktorí chcú podľa MVNT z následkov smršte vyťažiť čo najväčší zisk bez ohľadu na ochranu prírody. Ťažbou dreva sa likvidujú mladé stromčeky, ktoré stihli vyrásť medzi ležiacim drevom. Zničí sa les a v oblasti vzniknú lúky, ktoré bude možné zalesniť len s veľkými nákladmi, tak ako sa to stalo na plochách, kde sa už ležiace stromy vyťažili.

Lesoochranárske zoskupenie VLK už preto podalo sťažnosť Komisii európskych spoločenstiev v Bruseli na Slovenskú republiku za to, že štátne orgány Slovenskej republiky evidentne nebránia poškodeniu biotopov európskeho významu v Tatrách. Pokiaľ aj nový minister – najvyšší predstaviteľ rezortu, ktorý chráni prírodu, podľahne takýmto tlakom, mimovládne organizácie v spolupráci s IUCN využijú ďalšie možnosti v Európsku únii.

Juraj Lukáč, náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, je zdesený: „Ak teraz začnú Štátne lesy TANAP ťažiť v Tichej a Kôprovej doline, podľa nášho názoru jednoznačne porušia zákon. Toto územie je chránené nielen slovenskou legislatívou, ale aj európskymi zákonmi, pretože ide o biotopy európskeho významu a biotopy chránených druhov živočíchov a rastlín. Argumentáciu bojom s lykožrútom a požiarmi vnímame ako účelové klamstvo, pretože - ako ukázala dvojročná skúsenosť z likvidácie kalamity v Tatrách - absolútna väčšina požiarov bola práve na plochách, kde sa kalamita spracovávala, rovnako ako vzrast populácie lykožrúta sa nepodarilo zastaviť napriek tomu, že viac ako sto kamiónov denne počas dvoch rokov odviezlo takmer všetko kalamitné drevo. Ide jednoznačne o peniaze. Urobíme všetko preto, aby sme toto územie, spoločne zo všetkými priateľmi tatranských lesov pred drevorubačmi zachránili.“

Rastislav Jakuš, odborník na podkôrny hmyz tvrdí: „Navrhovaná ťažba dreva, z ktorého už väčšina lykožrútov vyletela, nezabráni odumieraniu starých a oslabených stromov, skôr naopak, ťažbou dreva sa zlikvidujú prirodzení nepriatelia lykožrúta, ktorí by mohli tlmiť jeho premnoženie.“

Radovan Holub, hovorca národného parku Šumava: „Bezzasahovost na určité ploše národního parku je nutná proto, aby park mohl fungovat na mezinárodní úrovni a je nezbytná i z hlediska biologického. Národní park tu není pro těžbu dřeva a hospodářské výnosy, ale proto abychom mohli naše poznatky o vývoji přírody přenechat dalším generacím.“

Ján Dobšovič za Mimovládny výbor Naše Tatry povedal, že „ťažbu zvyšných 8% dreva nemožno označiť ako kompromis, ale ide o likvidáciu nášho najstaršieho národného parku. V prípade ťažby sa tak zlikviduje dôležitá časť navrhovanej jadrovej zóny TANAPu, čo by pre Tatry znamenalo to, že TANAP nebude zodpovedať medzinárodným kritériám pre kategóriu národného parku. Takúto jadrovú zónu schválila komisia bývalého ministra životného prostredia.“

Rastislav Rybanič z SOS/BirdLife Slovensko: „Pre ochranu vtáctva je veľmi dôležité ponechať časť územia na samovývoj a na územiach NATURA 2000 je povinnosťou Slovenskej republiky nezasahovať negatívne do biotopov na takto chránených územiach.“

Marcel Zajac, Nadácia Ekopolis: „Tatranský národný park nielenže je najstarším národným parkom na území bývalého Československa, ale pre Slovákov má aj svoj historický význam a symbolickú hodnotu. Mňa by zaujímalo, či o niekoľko rokov budeme našim deťom ukazovať namiesto Kriváňa hotely a vyťažený les.“

Ľubica Trubíniová, Mimovládny výbor Naše Tatry: „Pokiaľ lesníci nebudú rešpektovať ochranu prírody dokonca ani v najprísnejších rezerváciách, v tom prípade je úplne zbytočné vyhlasovať nejaké národné parky alebo ďalšie chránené územia. To už môžeme Tatranský národný park rovno zrušiť!“