Lykožrútová kalamita je dôsledkom nevhodného hospodárenia
2. 8. 2007 -, Changenet/Ekofórum
-foto-
Problém lykožrútov sa netýka len chránených oblastí. Je to problém smrekových lesov, zväčša vysadených človekom. Dokazuje to skutočnosť, že prirodzené zastúpenie smrekov v slovenských lesoch je asi 4 %, v skutočnosti však predstavuje až 27 %. Príroda sa bráni tomuto neprirodzenému stavu (zapríčinenému lesníkmi) a dokazuje to zvýšeným výskytom vetrových a lykožrútových kalamít v premenených lesoch.
V minulom roku presiahli lykožrútové kalamity na celom Slovensku 1 mil. m3, teda asi 1 mil. stromov. Zďaleka to nebolo len v chránených územiach. Medzi najviac postihnuté územia patria Kysuce a Spišská Magura, kde je dovolené vyťažiť každý spadnutý strom a v boji s lykožrútmi použiť aj chemické látky – pesticídy.
V TANAPe v minulom roku zaevidovali lesníci 204 tis. m3 lykožrútovej kalamity, z toho v bezzásahovom území Tichej a Kôprovej doliny asi 5 tis m3.Prečo sa však stále poukazuje len na Tichú dolinu?
Problém nie je ani tak racionálny, ako skôr emocionálny. Lykožrúty sú všade, aj v hospodárskych lesoch. Mŕtve stromy však zostávajú len v rezerváciách. Pohľad na mŕtve stromy vyvoláva silné emócie. Pohľad na vyťažené kalamitisko je v „poriadku“. Aj tam však vyschli stromy, len zmizli z našich očí.
Lykožrútové kalamity zákonite nasledujú po vetrových kalamitách. Celý cyklus trvá 5 – 7 rokov. Lykožrút v ňom zohráva podobnú úlohu, ako dážďovka v pôde. Od roku 2004 dosiahla populácia lykožrútov maximum tohto roku (všade, bez ohľadu na manažment/nemanažment). Veľa odumretých stromov sa dá očakávať ešte aj v nasledujúcom roku. Potom dôjde k poklesu (pravda ak sa nezopakuje ďalšia veľká vetrová kalamita).
Lykožrúty sú prirodzenou súčasťou lesa, na odumretom dreve žijú chránené druhy, les sa dokáže obnoviť bez pomoci človeka. Kalamitám sa nedá zabrániť, pokiaľ budú naši lesníci zotrvávať pri zastaralých metódach hospodárenia. Moderná lesnícka veda pozná príčiny, vedúce k lykožrútovým kalamitám. Podľa hovorcu Ekofóra Juraja Smatanu však „slovenské lesné závody majú asi takú motiváciu odstrániť príčiny lykožrútových kalamít, akú majú zbrojárske firmy motiváciu odstrániť príčiny ozbrojených konfliktov“.
Pozastavenú ťažbu dva roky starého polomu v spornom území v Tichej a Kôprovej doline nemožno považovať za opatrenie na ochranu lesa pred podkôrnym hmyzom. V polome zimovalo približne 20 až 30 % zo všetkých lykožrútov v dolinách. Väčšina už polom opustila. Vzhľadom na prebiehajúce rojenie možno predpokladať, že v priebehu niekoľkých týždňov opustia ležiace kmene aj tieto lykožrúty. Prirodzenému nárastu a následnému poklesu ich počtu už nemožno zabrániť.
Pri ťažbe polomu pomocou ťažkej techniky dochádza k olúpaniu kôry rozožratej lykožrútmi. Na vyťažených kmeňoch obyčajne zostávala kôra len v oblasti, kde nebol nálet lykožrúta. To znamená, že pri tejto ťažbe kôra s lykožrútmi ostávala v lese a odvážalo sa len drevo. V kôre zimovala aj veľká časť populácii prirodzených nepriateľov lykožrúta. Sú to rôzne druhy dravého a parazitického hmyzu, napríklad drobčíky, ktoré majú na rozdiel od lykožrúta citlivejšiu telesnú konštrukciu. Ťažbou došlo k zabíjaniu prirodzených nepriateľov lykožrúta žijúcich v dreve . To znamená, že touto ťažbou dreva sa práve napomáhalo premnoženiu lykožrúta.
Nasadením bariér feromónových lapačov na prístupných miestach okolo polomu by bolo možné znížiť množstvo rojacich sa lykožrútov približne o 30 %. Toto opatrenie sa v spornom území zodpovedné štátne organizácie zatiaľ nevykonávajú. V blízkosti územia sa nachádzajú aj lesné porasty súkromných vlastníkov a dá sa predpokladať, že časť lykožrútov do nich naletí. Pri použití bariér feromónových lapačov by bolo možné znížiť veľkosť tohto poškodenia približne o 30 % a pri použití alternatívnych metód ochrany lesa by bolo toto poškodenie ešte menšie. Ako alternatívne metódy navrhujeme najmä aplikáciu anti-feromónov a odstraňovanie zvlášť napadnutých stromov – aktívnych chrobačiarov z ochranného pásma prírodnej rezervácie Tichá a Kôprová dolina.