Pouze text - only text Econnect Zpravodajství Informační servis pro NNO
- Kalendář akcí | Práce v NNO | Katalog odkazů | Občan TOPlist
- -
Pouze text - only text
logo Econnectu Zpravodajství
pro registrované uživatele pro novináře pouze text English
-
- - - - - - - - -
- -
-
Zpravodajství ze VŠECH oblastí Životní prostředí Lidská práva Sociální oblast Gender Regionální rozvoj Kultura Občanský sektor Internet
- -
Zpravodajství - vše
zpravodajstvi.ecn.cz > zpravodajství > komentáře
-
-

 zprávy

 komentáře

 tiskové zprávy

 témata

 multimedia

Mediálni aktivisti z Nového Sadu

25. 3. 2002 -, Kristian Lukić, Trištvrte revue

Kuda.org je nezisková organizácia umelcov, teoretikov, mediálnych aktivistov a užívateľov informácií. Myšlienka založiť takúto organizáciu vznikla priamo z urgentnej potreby počas 90. rokov. S rozvojom ICT, hlavne v druhej polovici deväťdesiatych rokov, sa rozdiel medzi umeleckou praxou a digitálnym prostredím zväčšoval čoraz viac a viac.




Bolo nevyhnutné nájsť spôsoby ako prepojiť tieto dve oddelené oblasti a priniesť metódy ako môžu obe úzko spolupracovať. V roku 1998, skupina umelcov (pochádzajúcich hlavne zo skupiny Apsolutno) prišla na myšlienku založiť centrum, ktoré by fungovalo ako distribučný bod informácií o nových médiách a digitálnej kultúre v Juhoslávii. V tej dobe bol veľmi silný politický tlak s negatívnym smerovaním. Pod režimom Slobodana Miloševiča bola každá iniciatíva, ktorá bola akokoľvek spojená s kritickým postojom voči vláde, ak nie otvorene postihovaná, tak aspoň ignorovaná, čo znamená zostala bez akejkoľvek finančnej (podstatnej) podpory. Bolo veľa problémov s financovaním a hlavne udržaním nevládnych organizácií každého druhu. Musím povedať, že kuda.org nebola sorosovským projektom (ale spolupracujeme s nimi), takže sme nemali za sebou nijakú inštitúciu. Myšlienka sa zrodila ako virtualita - možnosť - ale jej materializácia (alebo jej devirtualizácia) v reálnom priestore, ktorým sa stala kuda.org, bola pomalým procesom. Nedostatok finančnej a vládnej podpory mal negatívny vplyv na rýchlosť, s akou sme mohli realizovať projekt. Po politických zmenách na konci roku 2000, keď režim Slobodana Miloševiča nahradila DOS (Demokratická opozícia Srbska), nám dalo mesto Nový Sad vhodný priestor pre kuda.org, kde sme kone čne mohli začať s aktivitami.

Väčšina ľudí pracujúcich v kuda.org sú z umeleckého prostredia, ale naším cieľom je zaangažovať veľa ľudí z rozličných oblastí a umožniť rast spoločných interdisciplinárnych záujmov a aktivít. V rámci strategických cieľov je našou prioritou najprv rozšíriť mediálnu gramotnosť medzi širokou verejnosťou. Kuda.org vytvorí media lab (teritórium médií) paralelný k svojim programovým aktivitám, prednáškam a prezentáciám (media lounge). Podľa nás je najdôležitejšie podporovať ľudí, aby si uvedomovali dôležitosť obsahu; budovať komunitu ľudí, ktorí s rastúcim sociálnym, kultúrnym a estetickým povedomím sformujú štruktúru pre budúcu produkciu. Produkcia nemôže prísť skôr. Mediálna gramotnosť tiež zahŕňa komunikáciu a prúdenie ľudí, to znamená z kuda von a zvonku do kuda. Kuda.org bude poskytovať otvorený priestor pre ľudí z Európy a sveta (rezidenčné programy, prezentácie, prednášky a konferencie) na prácu alebo na prezentáciu ich projektov. V tomto zmysle je naším zámerom zviditeľniť sa medzinárodne a nadviazať spoluprácu s podobnými mediálnymi centrami vo svete. Dôležitejšie je, na začiatku, vytvoriť partnerstvo so susednými organizáciami ako MAMA zo Záhrebu, Ljudmila z Ľubľany alebo InterSpace zo Sofie.

Kuda.org sa orientuje na nové médiá a ICT technológie a ich sociálny a kultúrny dosah. V Juhoslávii vládne silná potreba kodifikovať súčasnú digitálnu spoločnosť (ak sa odvážime povedať, že niečo také existuje). Skutočnosť, že členovia dnešnej srbskej vlády sa prezentujú aako „technokrati“ (mimochodom, srbský premiér práve podpísal zmluvu s Microsoftom, ktorá mu dáva strategické pozíciu v srbskej infraštruktúre), ukazuje možnosti rozvoja informačných technológií v Srbsku. V tomto zmysle, na vládnej úrovni, môžeme povedať, že odvážne vstupujeme do paradigmy novej ekonómie. No, ak sa pozrieme na túto situáciu lepšie, uvidíme dôvody vstupu do novej ekonómie, práve tak ako jej špecifické obmedzenia. V hospodársky vyčerpanej krajine, po desaťročnej vojne, nestabilite a nedostatku možností zamestnania, veľa mladých ľudí strávilo dobu svojho vzdelávania (hlavne v IT) v nádeji, že jedného dňa odídu z krajiny a odnesú si svoje vedomosti ako tovar, ktorý môžu vymeniť. Je tu veľa mladých ľudí, ktorí sú vzdelaní v oblasti informačných technológií (buď na základnom alebo vyššom stupni). Ale namiesto opustenia krajiny, dostanú mnohí programátori a počítačoví odborníci možnosť zostať a pracovať v „remote otroctve“ pre nadnárodné IT korporácie za 4-5000 dolárov ročne bez poistenia (sociálneho, zdravotného...), čo je asi desaťkrát menej ako v rozvinutých krajinách. Z hľadiska vlády je to ok, lebo reálne zisky prichádzajú zvonku a vzdelaní ľudia zostávajú v krajine.

To sú niektoré z dôvodov, prečo je kritická pozornosť voči používaniu (zneužívaniu) technológie dôležitejšia v krajinách, kde je digitálna kultúra stále v počiatkoch. Digitálna kultúra múže ponúknuť možnosti, ale súčasne nové formy otroctva. Nevyhnutné oneskorenie v naplnení digitalizácie a permanentná materiálna neuspokojenosť tých, ktorí z toho môžu profitovať, vytvárajú atmosféru latentnej frustrácie. Táto frustrácia je často vyjadrená ako nekritický prístup k technológii - teda, keď technológia konečne nájde svoju cestu na miestny trh.

S rastúcim uvedomovaním si kultúry médií počas 80. a obzvlášť 90. rokov sa zúčastnila Juhoslávia na istom stupni „revolučnej“ paradigmy technológií médií. Skúsenosť „mediálneho boomu“ počas neskorých osemdesiatych, keď im etnický partikularizmus získal 15 minút mediálnej slávy, bol „stimulujúci“ pre povedomie jednotlivca o médiách. Kulminácia revolúcie médií vyvrcholila počas bombardovania v roku 1999, keď väčšina ľudí sledovala svoju vlastnú vojnu na televíznych obrazovkách - najprv pocítite zemetrasenie, potom sa idete pozrieť na telku, čo sa stalo. Ďalším krokom nebolo iba sledovanie vojny v televízii, ale aj zasahovanie do nej. Čoskoro po začiatku vojny sme si mohli kúpiť najnovšiu hru na softvérovom čiernom trhu: The Art of War II: Flashpoint Kosovo. Digitálna éra vyhrala.

DISKUSE - KOMENTÁŘE:

Služby Econnectu

ToolkitUnavuje vás tvorba www stránek v HTML?
Nemá váš webmaster čas na jejich aktualizaci?
S publikačním systémem TOOLKIT to zvládnete SNADNO, RYCHLE A SAMI:
VYZKOUŠEJTE ZDARMA!
vytisknoutvytisknout
Logo Econnectu Easy CONNECTion - snadné spojení mezi lidmi, kteří mění svět
Webhosting, webdesign a publikační systém Toolkit - Econnect
NAVRCHOLU.cz Econnect,o.s.; Českomalínská 23; 160 00 Praha 6; tel: 224 311 780; econnect@ecn.cz